Dohoda o pracovnej činnosti vs. dohoda o vykonaní práce
Autor
Publikované
23. júna 2026
Zdieľajte článok
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú pre firmy praktickým nástrojom, ako pokryť práce menšieho rozsahu bez vytvárania trvalého pracovného miesta. Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti sa však riadia odlišnými pravidlami a nesprávne zvolený typ môže viesť k zbytočným odvodom, problémom pri kontrole z inšpektorátu práce alebo dokonca k porušeniu Zákonníka práce. V článku si vysvetlíme rozdiely medzi oboma dohodami, kedy sa ktorá hodí, ako sa odvádza poistné v roku 2026 a aké chyby zamestnávatelia robia najčastejšie.
Kedy siahnuť po dohode mimo pracovného pomeru
Dohody sú určené najmä na práce menšieho rozsahu, pri ktorých by klasický pracovný pomer nedával zmysel. Najčastejšie sa využívajú pri:
- administratívnej výpomoci,
- sezónnych prácach,
- inventúrach,
- marketingových službách,
- správe sociálnych sietí,
- upratovaní,
- jednorazových projektoch,
- odborných konzultáciách.
Hlavnou výhodou je flexibilita – zamestnávateľ nemusí vytvárať pracovné miesto na plný či čiastočný úväzok a rozsah práce si dohodne podľa svojich potrieb.
Pozor: Dohody nesmú nahrádzať klasický pracovný pomer v prípadoch, keď osoba vykonáva prácu pravidelne, dlhodobo a za rovnakých podmienok ako bežní zamestnanci. V takom prípade musí byť uzatvorený regulárny pracovný pomer.
Potrebujete založiť s.r.o.?
Postaráme sa o celý proces založenia s.r.o. vrátane úvodnej konzultácie.
Dohoda o vykonaní práce: konkrétny výsledok, nie pravidelnosť
Dohoda o vykonaní práce (DoVP) je určená na splnenie konkrétnej pracovnej úlohy alebo dosiahnutie určitého výsledku. Podstatou tu nie je opakujúce sa vykonávanie činnosti, ale jasne ohraničený výstup, ktorý má začiatok aj koniec.
Typické príklady použitia DoVP:
- vytvorenie webovej stránky,
- nafotenie produktov,
- preklad dokumentácie,
- spracovanie jednorazovej analýzy,
- inventúra skladu,
- vypracovanie odborného posudku.
Najdôležitejšie obmedzenie: Maximálne 350 hodín za kalendárny rok u jedného zamestnávateľa.
Ak firma potrebuje človeka pravidelne každý týždeň počas celého roka, DoVP nebude vhodným riešením – aj keby celkové hodiny nepresiahli 350.
Dohoda o pracovnej činnosti: pravidelná výpomoc menšieho rozsahu
Dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) slúži na opakujúce sa práce menšieho rozsahu. Nepoužíva sa pri jednorazovom výsledku, ale pri činnosti, ktorá sa pravidelne vykonáva v menšom rozsahu.
Typické príklady použitia DoPČ:
- administratívna podpora,
- správa sociálnych sietí,
- recepčné služby,
- pomoc pri účtovníctve,
- upratovanie kancelárií,
- asistencia v e-shope,
- pravidelná zákaznícka podpora.
Najdôležitejšie obmedzenie: Pri DoPČ nerozhoduje počet hodín za rok, ale priemerný rozsah práce – maximálne 10 hodín týždenne.
Ak firma potrebuje človeka napríklad na dve až tri hodiny denne niekoľkokrát týždenne, DoPČ je vhodnejšou voľbou než DoVP.
Porovnanie oboch dohôd
| DoVP | DoPČ | |
|---|---|---|
| Charakter práce | jednorazová úloha | opakujúca sa činnosť |
| Limit práce | 350 hodín ročne | 10 hodín týždenne (priemer) |
| Vhodné použitie | konkrétny projekt alebo výsledok | pravidelná výpomoc |
| Typická situácia | vytvorenie webu | správa sociálnych sietí |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Najčastejšou chybou je použitie DoVP na činnosti, ktoré sa opakujú každý týždeň počas celého roka – takéto nastavenie môže byť pri kontrole z inšpektorátu práce posúdené ako obchádzanie pracovnoprávnych predpisov.
Odvody pri dohodách v roku 2026
Pri stanovení výšky odvodov nestačí rozlišovať, či ide o DoVP alebo DoPČ. Rozhodujúce sú tri faktory:
- či má dohodár pravidelný alebo nepravidelný príjem,
- či je poberateľom dôchodku,
- či si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.
Odvody bežného dohodára s pravidelným príjmom
Dohodár (zamestnanec):
| Druh poistenia | Sadzba |
|---|---|
| Starobné poistenie | 4 % |
| Invalidné poistenie | 3 % |
| Nemocenské poistenie | 1,4 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % |
| Zdravotné poistenie | 5 % |
| Spolu | 14,4 % |
Zamestnávateľ:
| Druh poistenia | Sadzba |
|---|---|
| Starobné poistenie | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % |
| Nemocenské poistenie | 1,4 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % |
| Garančné poistenie | 0,25 % |
| Úrazové poistenie | 0,8 % |
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % |
| Zdravotné poistenie | 11 % |
| Spolu | 36,2 % |
Odvody bežného dohodára s nepravidelným príjmom
Pri nepravidelnom príjme odpadá nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Celkové sadzby sú tak nižšie.
Dohodár (zamestnanec):
| Druh poistenia | Sadzba |
|---|---|
| Starobné poistenie | 4 % |
| Invalidné poistenie | 3 % |
| Zdravotné poistenie | 5 % |
| Spolu | 12 % |
Zamestnávateľ:
| Druh poistenia | Sadzba |
|---|---|
| Starobné poistenie | 14 % |
| Invalidné poistenie | 3 % |
| Garančné poistenie | 0,25 % |
| Úrazové poistenie | 0,8 % |
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % |
| Zdravotné poistenie | 11 % |
| Spolu | 33,8 % |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Modelový výpočet pri odmene 500 €
| Položka | Suma |
|---|---|
| Hrubá odmena dohodára | 500 € |
| Odvody dohodára (14,4 %) | 72 € |
| Odvody zamestnávateľa (36,2 %) | 181 € |
| Celkový náklad zamestnávateľa | 681 € |
Špecifický režim pre dôchodcov
Dohodár, ktorý je poberateľom dôchodku, si môže určiť jednu dohodu, pri ktorej si uplatní odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 € mesačne.
Princíp uplatnenia odpočítateľnej položky:
- ak je príjem z určenej dohody do 200 €, dôchodkové poistenie sa z tejto dohody neplatí,
- ak príjem presiahne 200 €, dôchodkové poistenie sa platí iba z rozdielu medzi príjmom a sumou 200 €,
- na účely úrazového a garančného poistenia sa suma 200 € neodpočítava.
Pri dôchodcoch je potrebné zohľadniť aj druh priznaného dôchodku. Ak má osoba priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, neplatí sa invalidné poistenie.
Zdaňovanie príjmu: zrážková daň alebo preddavok na daň
Pri dohodách musí zamestnávateľ správne určiť aj spôsob zdanenia príjmu. K dispozícii sú dva režimy:
- preddavok na daň,
- zrážková daň.
O tom, ktorý režim sa použije, rozhodujú tieto faktory:
- existencia podpísaného vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane,
- výška príjmu,
- konkrétna situácia zamestnanca alebo dohodára.
Ak má dohodár podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, zamestnávateľ spravidla zráža preddavok na daň. Nesprávne nastavenie režimu môže viesť k chybám vo výpočte mzdy, vo výkazoch aj v ročnom zúčtovaní dane.